My a umelá inteligencia

Umelá inteligencia zamiešala karty. Čoraz viac ľudí verí obsahu, ktorý nie je skutočný

Generatívna umelá inteligencia sa stala súčasťou nášho každodenného života. Vytvára texty, fotografie, videá aj zvukové nahrávky. Hoci táto technológia ponúka množstvo výhod, prináša aj vážne riziká. Jedným z nich je neschopnosť ľudí rozpoznať, kedy je obsah falošný. Najnovší prieskum medzi Slovákmi ukazuje, že mnohí z nás podľahnú ilúzii umelej inteligencie.

Slováci majú problém rozoznať falošné AI obsahy
Ľudia veria tomu, čo vidia – aj keď to vytvoril algoritmus

Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky a spoločnosti ESET až 31 percent Slovákov priznalo, že verilo obsahu vytvorenému umelou inteligenciou, až kým si neskôr neuvedomili, že bol falošný. Išlo o texty, obrázky, videá alebo audio nahrávky, ktoré na prvý pohľad vyzerali dôveryhodne.

Len každý piaty spozná falošnú fotografiu
Aj skúsení používatelia majú problém odhaliť podvrhy

Z prieskumu ďalej vyplýva, že len 21 percent opýtaných správne rozpoznalo medzi štyrmi fotografiami tú, ktorú vytvorila umelá inteligencia. Mnohí označili za falošné aj tie fotografie, ktoré boli skutočné. To znamená, že ľudia majú nielen problém odhaliť falzifikáty, ale aj zbytočne spochybňujú reálny obsah.

Falošné obsahy sú najmä na sociálnych sieťach
Sociálne médiá sú podľa odborníkov plné falošného obsahu.

Až 77 percent ľudí, ktorí sa stretli s podozrivým AI obsahom, ho zaznamenali na sociálnych sieťach ako Facebook, Instagram alebo TikTok. Ide najmä o deepfake videá, zmanipulované recenzie, upravené správy alebo falošné reklamy. Práve tieto platformy často zvýhodňujú obsah, ktorý je šokujúci a vyvoláva silné emócie.

Najviac ohrození sú starší ľudia a osoby s nižším vzdelaním
Zraniteľné skupiny sú cieľom manipulácií

Z údajov vyplýva, že starší ľudia a osoby s nižším vzdelaním majú výrazne väčší problém rozpoznať falošný obsah. V tejto skupine sa miera dôverčivosti pohybuje na úrovni 40 až 44 percent. V praxi to znamená, že práve tieto skupiny sú najčastejším terčom manipulácií a dezinformácií.

Falošné recenzie aj politické manipulácie
AI sa využíva na ovplyvňovanie názorov aj spotrebiteľského správania

Polovica respondentov uviedla, že narazila na podozrivé AI manipulácie v reklamách. Ďalších 34 percent spozorovalo falošné recenzie produktov a 33 percent zaznamenalo politickú manipuláciu. Ide najmä o obdobia volieb alebo spoločensky napätých udalostí, keď sa falošný obsah šíri rýchlejšie a intenzívnejšie.

Slováci sa obávajú dôsledkov AI manipulácií
Strach o demokraciu a dôveru v inštitúcie rastie

Až 84 percent Slovákov považuje falošný obsah vytvorený umelou inteligenciou za vážnu hrozbu pre spoločnosť. Boja sa straty dôvery v médiá, politiku aj verejné inštitúcie. Mnohí zároveň vnímajú rastúce riziko manipulácie verejnej mienky a oslabovanie demokratických procesov.

Ako sa brániť falošnému obsahu
Vzdelanie, technológia a zodpovednosť sú kľúčom

Ľudia veria, že riešením je kombinácia viacerých prístupov. Najčastejšie spomínajú technické nástroje na detekciu AI obsahu, zvýšenie digitálnej gramotnosti a prísnejšiu reguláciu vývojárov umelej inteligencie. Podľa odborníkov je dôležité sledovať detaily vo videách, overovať si informácie z viacerých zdrojov a byť opatrní pri zdieľaní obsahu.

Záver
Vzdelávajme sa, overujme si fakty a nenechajme sa oklamať

Falošný obsah vytvorený umelou inteligenciou sa stáva bežnou súčasťou internetu. Čoraz viac ľudí mu verí, pretože vyzerá dôveryhodne a presvedčivo. Aby sme ochránili seba aj spoločnosť, musíme sa naučiť rozlišovať medzi skutočnosťou a manipuláciou. Kľúčom je kritické myslenie, vzdelávanie a dôraz na overené informácie.